Požiadavky doby
1. SR aj štáty EÚ už teraz vykonávajú prechod na stavby s takmer nulovou spotrebou energií t.j. na pasívne a lepšie stavby. T.j. viac ako európska energetická trieda A. Nová teplotechnická STN norma, ktorá uvedené už zavádza vstúpila od.1.1.2013 do platnosti.
Uvedené pre porovnanie znamená nasledovné: Stavby s normovými izolačnými parametrami vykurovaných stavieb spred 20 tich rokov bežne vykazujú spotrebu nad 300 kW/m2/rok/ podlahovej plochy. Žiaľ také sú aj niektoré platné katalógové projekty dneška. Hoci sú normove zaizolované majú napríklad členitý tvar, neizolované základy, čo ich energeticky znehodnocuje.
Stavby s cieľovými izolačnými parametrami v zmysle STN 73 05 40-2 /strana 9 normy/ od 1.1.2013 by mali dosahovať /cieľovú/ menšiu ročnú spotrebu ako 15kW/m2/rok /to sú ale pasívne stavby/ so smerovaním k takmer nulovej spotrebe a potom k plusovej v zmysle platnej a záväznej smernice EU.
Jedná sa teda o cca 20 násobné zníženie vykurovacích nákladov v budovách. Inak povedané ide o prechod budov k takmer 5%-nej spotrebe energií alebo ešte inak k 95% úspore energií voči izolačným parametrom spred 20 rokov.
Ďaľej uvedená smernica EU z r. 2010 vedie až k aktívnym budovám. To znamená prechod na výrobu energie budovou na odpredaj pre verejnú spotrebu /napr. fotovoltaická výroba elektrickej energie/. To sa dá dosiahnuť len s vysokými izolačnými parametrami budov t.j. v zmysle novo prijatej STN a smerníc EU. Stavby s takýmito parametrami umožňujú pri získavaní slnečnej energie nielen pokrytie zostatku energetickej potreby budovy, ale aj odpredaj jej prebytku, ktorý budova zo slnka produkuje.
Jedná sa teda o novú historickú dobu v architektúre v pravom slova zmysle, kedy budovy sa zo spotrebiteľov energie stávajú jej výrobcami. K uvedenému je závádzaný celý rad podporných programov a to predovšetkým druhotné dane.
2. SR aj štáty EÚ už teraz zavádzajú:
- Spotrebné dane na palivá.
- Majetkovú daň z budov a pozemkov.
- Uhlíkovú daň na energie použité vo výrobe, na prevádzku budov a automobilov.
Tieto dane boli už zahrnuté do príjmov štátnych rozpočtov krajín EÚ na rok 2012.
3. Uvedené zmeny menia už teraz: výroby, výrobky, dopravu , budovy i nás.
- Doba slabo a zle izolovaných stavieb končí.
- Budúcnosť majú stavby a výrobky vysoko hospodárne, ekologicky súladné.
Teda stavby v EU aj u nás odchádzajú z európskych energetických tried D až G /kde sa bežne dodnes nachádzajú a dokonca doteraz budujú alebo rekonštruujú skoro všetky stavby/, k stavbám s energetickou triedou A až A+++. Týmto sa postupne zrovnajú /dobehnú iné oblasti hospodárstva/ s už zavedenými energetickými triedami napr. aj elektrospotrebičov / televízory, chladničky, práčky, atď., ktoré sa už v energetických triedach horších ako B trieda bežne ani nevyrábajú/. Jedná sa teda o energetické dobiehanie a vyrovnávanie doterajšieho zaostávania stavebníctva voči iným odvetviam hospodárstva. Novo dosahované úspory sú veľmi významné a ich veľkosť výrazne vzrastie zavedením opatrení podľa bodu 2 t.j. zavedením druhotných daní.
Stavby s novými vlastnosťami významne zvyšujú každoročné úspory energií a zároveň zlepšujú užívacie vlastnosti budov.
Stavby s doterajšími vlastnosťami /bežná D trieda/ významne zvýšia každoročné náklady na spotrebované energie budovami a zároveň budú významne ekonomicky nútiť svojich majiteľov k ich rekonštrukcii na budovy významne zlepšujúce ich užívateľské vlastnosti.
Uvedené vedie aj k novému pohľadu na budovy a to tak, aby sa splácali z významných úspor. Aby sa namiesto vykurovacích nákladov tvorili významné úspory t.j.zisk. Hodnota úspor druhotnými daňami ešte významne vzrastie.
Pre porovnanie čo sa deje uvádzame: Ak by sme napríklad nové izolačné vlastnosti stien realizovali u obvodových stien vykurovaných budov z plnej pálenej tehly, tak by museli byť nové steny hrubé až 7,5 m. Z 25 rokov starého pórobetónu /napr. ako sú vytvorené panelákové steny, ktoré boli 30 cm hrubé/ by to znamenalo používať steny s hrúbkou viac ako 3 m. Porobetónové steny z tvárnic a cementovej malty by museli mať hr. 3,5 až 4m. Zo škvarobetónu by steny museli mať hrúbku až nad 10 m. To zároveň znamená že už sme v novom stavebníctve v ktorom sa stavajú stavby z nových materiálov s novými vysokými izolačnými vlastnosťami.
Terajšie stavby budú musieť byť pod prichádajúcim tlakom cien a daní z energií zmenené a doizolované vysoko účinnými izoláciami vo zvýšených hrúbkach. Šetrenie na izolácii v zatepľovaní už bude veľmi bolestivé.
4.Ako vysokoizolačné stavby fungujú?
1. Finančné fungovanie. "Socialistický dom" so 100m2 podlahovej plochy po dobrom zaizolovaní usporí ročne 3000 až 4000 eur. Ak sa príblížime k energetickj triede "A", tak sa úspora približuje až k 5000 eur ročne. Náklady na izolačný obklad stien a strechy predstavujú cca 15000 eur. Návratnosť sa teda pohybuje v rozmedí 3-5 rokov. Potom dom vyrába ročnú úsporu 3000 až 5000 eur. Nezaizolovaný dom /viac ako 25 rokov starý/ spotrebováva teda o cca 4000 až 5000 Eur na vykurovanie ročne naviac.
2. Nemenovaný katalógový dom, ktorý má ročnú spotrebu 4300 m3 plynu /podľa jeho projektanta /, čo je v prepočte 45580 KW/ má pri 150 m2 podlahovej plochy ročnú spotrebu 303,8kW/m2. Napriek splneniu minulej STN pri jeho výstavbe má 20 násobne vyššiu spotrebu než dom triedy "A". "Lacnejší katalógový projekt Vás takto každoročne pozdraví".A k tomu ešte pristúpi spotrebná daň a uhlíková daň, čo uvedené ešte znásobí.Je jediné riešenie. Treba si vyberať projektanta, ktorý do stavieb, noriem, smerníc EÚ, prírody, i nás samých vidí hlbšie a praje Vám. Ak už máte takýto dom, treba ho rekonštruovať alebo ho " kŕmiť väčšími peniazmi na ich spálenie".Izolovaním sa dobrý dom iba začína.O energetickej triede rozhodne ešte veľa činiteľov.
3. Bežne zateplené slovenské bytovky so spotrebou 76 kW/m2 a so slovenskou energetickou triedou "B" majú voči európskej energetickej triede "A" /15 kW/m2/ teda 5 násobne vyššiu spotrebu tepla. A k tomu ešte pristúpi spotrebná daň a uhlíková daň, čo uvedené ešte znásobí. Treba si vyberať projektanta, ktorý do toho vidí hlbšie a praje Vám. Ak máte takýto dom treba ho rekonštruovať.A zase nie s hocikým.Ale nie na 3 krát za 300%-né náklady.
4. Tepelná pohoda. Zvýšenými izolačnými vlastnosťami sa zvýšia teploty vnútorných povrchov, zrušia sa studené sálania stien a kútov, zrušia sa prievany, značne sa zníži letné prehrievanie, výrazne sa zlepšia zvukovo izolačné vlastnosti. Týmto sa nastolí oveľa lepšia vnútorná pohoda než v doterajších stavbách.
5. Hygiena priestorov. Dobre izolované stavby sú aj tesné stavby. Vetranie je vždy nevyhnutné. Riadené alebo núdzové napr. mikroventiláciou. Aj neizolované domy bez vetrania začnú plesnivieť. Také sú skúsenosti. Dýchanie stavieb stenami je pri neizolovaných aj izolovaných domoch veľmi nepatrné a nemôže nahradiť potrebu vzduchu a riadené vetranie alebo mikroventiláciu. Pre dýchanie izolačných obkladov rozhoduje predovšetkým vonkajšia omietka, ktorá dýcha nepatrne a tým rozhoduje o dýchaní obkladu ona a nie izolácia.